Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Oficiálne webové sídlo mesta Jelšava

Nenašli sa žiadne akcie

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská agonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.
- viac info na http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/ochtinska-aragonitova/

 

Národný park Muránska planina

Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie.

Jeho jadro tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m n. m. ). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje cca 25 km.

V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Najrozsiahleším jaskynným sytémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou).

Príroda Muránskej planiny je bohatá na vzácne a málo pozmenené spoločenstvá rastlín a živočíchov s viacerými reliktnými a endemickými druhmi.

Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.

Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Niektoré taxóny sú známe len z Muránskej planiny - behúnik Duvalius szaboi ssp. szaboi sa ako glaciálny relikt vyskytuje iba v jedinej jaskyni Tisoveckého krasu. Domov tu majú napríklad medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, ale i orol skalný a orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný, strnádka cia. V jaskyniach žije viacero druhov netopierov.

Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.

 
- viac info na http://www.muranskaplanina.com/

 

Starý jelšavský hrad

Druhý Jelšavský hrad je známy ako Starý hrad. Starý hrad postavili Ratoldovci de Ilswa v horách vyše dva kilometre západne od mesta zrejme koncom 14. storočia. Prvý raz sa hrad spomína v roku 1421 - prvá písomná zmienka. V 15. storočí bolo okolie Jelšavy poznačené vojenskými udalosťami - prítomnosťou vojsk Jána Jiskru, poľských vojakov a bratríkov. Zrejme preto bol hrad už v roku 1453 v ruinách. V roku 1461 sa na jeho mieste spomína hrádoček (castellum), hrad teda opäť opravili. Podľa súpisu z roku 1573 je hrad opäť v ruinách. Dnes sa zrúcaniny Starého hradu nachádzajú v lesnom poraste. Hrad sa dostáva napokon do rúk Bebekovcov (1466-1526). Hrad je menší rozmermi a zaraďuje sa skôr ku šľachtickým sídlam 14. storočia. Jeho pôdorys tvorí lichobežník s rozmermi 57,5 x 20m (15,5m). V okolí hradu bolo vystavané obvodové opevnenie z lomového kameňa. Opevnenie dopĺňa polkruhová vežička s priemerom 3 m. Nárožie na severovýchodnej strane sa mierne zaobľuje. Na začiatku výstavby bola vytvorená na severozápadnom rohu nádvoria veľká štvorcová veža s rozmermi 10 x 10 m a múrmi hrubými 3 m. Opevnenie okolo veže dosahovalo dĺžku 42 m. Ponad hradnú priekopu viedla cesta do areálu a bola chránená palisádami. V palisádovom opevnení bola zabudovaná brána. Hrad sa postupne rozširoval, k veži bol pristavaný nový palác.Hoci sa z hradu veľa zvyškov nezachovalo, pôdorys v podobe kamenného podložia je ešte stále dobre viditeľný. Jelšavský hrad leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine. Je vzdialený približne 10 km od Revúcej, dostupný štátnymi cestami a peším výstupom.

Starý Jelšavský hrad


 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka